Vysvetlivky k parametrom
Kp Index: Udáva úroveň geomagnetickej aktivity, ktorá ovplyvňuje pravdepodobnosť polárnej žiary. Pre Slovensko sú najdôležitejšie hodnoty Kp indexu vyššie než 5.
- 0-2: Žiadna až nízka aktivita, nízka pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary aj na póloch
- 3-4 (G1): Mierna aktivita, stredná pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary v severnejších oblastiach, najmä na póloch
- 5-6 (G2): Vysoká aktivita, pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary aj v miernych zemepisných šírkach, menšia pravdepodobnosť aj na Slovensku
- 7-9 (G3 až G5): Veľmi vysoká až extrémna aktivita, vysoká pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary aj v nižších zemepisných šírkach, vyššia pravdepodobnosť aj na Slovensku
1. Bz v nT (vertikálna zložka magnetického poľa)
- +5 až +20 nT: Bz určuje orientáciu magnetického poľa v smere sever-juh. Hodnoty Bz sú dôležité pre potenciálnu geomagnetickú aktivitu – čím viac záporná hodnota, tým vyšší potenciál geomagnetických porúch.
Slabá až mierna aktivita. Slabé interakcie so zemským magnetickým poľom. Nízka pravdepodobnosť polárnej žiary mimo polárnych oblastí.
- 0 až -5 nT: Mierna aktivita. Môže spôsobiť zvýšenie geomagnetickej aktivity v severných oblastiach, s občasnými polárnymi žiarami.
- -5 až -10 nT: Silnejšia geomagnetická aktivita, možný výskyt polárnych žiar aj v miernych šírkach.
- -10 až -20 nT a menej: Veľmi vysoká až extrémna aktivita, vysoká pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary aj v nižších zemepisných šírkach, vyššia pravdepodobnosť aj na Slovensku.
2. Bt v nT (celková magnetická sila)
- 0 až 5 nT: Bt predstavuje celkovú silu medziplanetárneho magnetického poľa (IMF). Väčšie hodnoty naznačujú vyššiu energiu slnečného vetra, ktorá môže ovplyvniť Zem, ak je Bz negatívna.
Nízka aktivita, minimálny vplyv na zemské magnetické pole.
- 5 až 10 nT: Mierna aktivita. Pri negatívnej Bz sa môžu vyskytnúť mierne geomagnetické poruchy.
- 10 až 15 nT: Zvýšená aktivita, pri negatívnej Bz vyššia šanca geomagnetických búrok.
- 15 až 30 nT a viac: Vysoká až extrémna aktivita, veľmi silné geomagnetické búrky pri súčasne negatívnej Bz, vysoká pravdepodobnosť polárnych žiar v nižších zemepisných šírkach, vrátane Slovenska.
3. Proton Density (protonová hustota) v p+/cm³
- 0 až 5 p+/cm³: Hustota protónov v slnečnom vetre ovplyvňuje tlak na zemské magnetické pole. Vysoká hustota častíc môže spôsobiť výrazné geomagnetické poruchy. Nízka hustota, minimálny vplyv na zemské magnetické pole.
- 5 až 10 p+/cm³: Mierna hustota, zvýšená geomagnetická aktivita v polárnych oblastiach.
- 10 až 20 p+/cm³: Zvýšená hustota, vysoká pravdepodobnosť polárnej žiary aj v miernych šírkach.
- 20 p+/cm³ a viac: Vysoká až extrémna hustota, vysoká pravdepodobnosť geomagnetických búrok a polárnej žiary aj v nižších šírkach, možnosť rušenia v komunikáciách.
4. Proton Wind Speed (rýchlosť slnečného vetra) v km/s
- 200 až 400 km/s: Rýchlosť slnečného vetra ovplyvňuje intenzitu nárazu častíc na zemské magnetické pole. Vyššie rýchlosti zvyšujú pravdepodobnosť geomagnetických porúch. Nízka rýchlosť, minimálny vplyv na geomagnetické pole.
- 400 až 500 km/s: Mierna rýchlosť, mierne zvýšená geomagnetická aktivita v polárnych oblastiach.
- 500 až 700 km/s: Zvýšená rýchlosť, vyššia pravdepodobnosť geomagnetických porúch, možnosť polárnej žiary v miernych šírkach.
- 700 km/s a viac: Vysoká rýchlosť, potenciál pre veľmi vysokú geomagnetickú aktivitu, zvýšená pravdepodobnosť polárnych žiar aj v nižších zemepisných šírkach, aj na Slovensku.
5. Proton Temperature (teplota protónov) v Kelvinov
- Pod 100 000 K: Teplota protónov odráža energiu slnečného vetra. Vyššie hodnoty sú často spojené s aktívnejšou slnečnou činnosťou. Nízka teplota, nízka slnečná aktivita, minimálny vplyv na geomagnetické pole.
- 100 000 až 200 000 K: Mierna teplota, mierne geomagnetické poruchy v polárnych oblastiach.
- 200 000 až 500 000 K: Zvýšená teplota, vyššia geomagnetická aktivita, možný výskyt polárnej žiary v miernych šírkach.
- Nad 500 000 K: Vysoká teplota, extrémna aktivita, vysoká pravdepodobnosť geomagnetických búrok a polárnej žiary aj v nižších zemepisných šírkach, vrátane Slovenska.
Je dôležité si však uvedomiť, že dôležitá je súhra faktorov, a nie vždy musí byť polárna žiara viditeľná, najmä ak dosiahne len jeden parameter vysoké údaje. Je dôležité, aby boli dosiahnuté vyššie hodnoty pre viaceré parametre, ako je Bz, Bt, rýchlosť slnečného vetra a proton density, aby bolo vidieť polárnu žiaru, a obzvlášť na Slovensku.
Popis vzniku polárnej žiary
Polárna žiara, známa aj ako aurora borealis (na severnej pologuli) a aurora australis (na južnej pologuli), je úchvatný prírodný jav, ktorý vzniká v dôsledku interakcie slnečného vetra s magnetickým poľom Zeme. Slnko neustále vysiela prúd nabitých častíc (slnečný vietor), ktoré sa pri priblížení k Zemi zachytia v jej magnetosfére. Tieto častice sú nasmerované k pólom, kde vstupujú do horných vrstiev atmosféry a zrážajú sa s atómami kyslíka a dusíka. Táto zrážka uvoľňuje energiu vo forme svetla, čo vytvára farebné svetelné pásy na nočnej oblohe. Farbená škála polárnej žiary závisí od typu molekúl, s ktorými sa častice zrážajú – zelené svetlo pochádza od kyslíka, zatiaľ čo červené a modré od dusíka.
