ÚVOD
Meteorológia – je v podstate veda o počasí. Ľudia, čo sa tým zaoberajú, sledujú oblohu, vietor, oblačnosť, tlak vzduchu, teplotu či zrážky (skrátka všetko, čo súvisí s tým, ako sa správa vzduch okolo nás).
Nejde len o to povedať, či zajtra bude pršať, ale aj pochopiť, prečo sa počasie mení tak, ako sa mení.
1. Atmosféra
Atmosféra – je vrstva plynov, ktorá obklopuje Zem. Dá sa povedať, že je to taká „neviditeľná prikrývka“ okolo celej planéty. Bez nej by na Zemi nebol život – chránila nás pred nebezpečným žiarením zo Slnka, udržiava teplotu a umožňuje dýchať.
Z čoho sa skladá?
Najviac je v nej: Dusík (asi 78 %), Kyslík (asi 21 %)
A malé množstvá iných plynov – oxid uhličitý, vodná para, argón, ozón atď.
Vrstvy atmosféry (od povrchu Zeme nahor):
1. Troposféra – tu žijeme, deje sa v nej všetko počasie.
2. Stratosféra – tu je ozónová vrstva, ktorá nás chráni pred UV žiarením.
3. Mezosféra – tu zvyčajne zanikajú meteory (tzv. padajúce hviezdy).
4. Termosféra – tu lietajú satelity, a je v nej polárna žiara.
5. Exosféra – prechod medzi Zemou a vesmírom.
Atmosféra je síce veľmi tenká v porovnaní so Zemou, ale má obrovský význam – bez nej by sme mali podmienky ako na Mesiaci: žiadny vzduch, obrovské výkyvy teplôt a žiadna ochrana pred kozmickým žiarením.
2. Atmosférické fronty:
Atmosférické fronty sú rozhrania medzi dvomi rôznymi vzduchovými hmotami – napríklad medzi studeným a teplým vzduchom. Môžeš si to predstaviť ako neviditeľnú hranicu, kde sa stretávajú dve „vzduchové armády“ s odlišnou teplotou, vlhkosťou a hustotou.
Keď sa tieto vzduchové masy stretnú, vznikajú frontálne systémy, ktoré sú kľúčovým „motorom“ počasia – najmä dažďa, vetra, búrok alebo ochladenia.
—
Základné typy atmosférických frontov:
1. Studený front
Studený vzduch naráža na teplý vzduch a tlačí ho nahor.
Výsledok: prudké ochladenie, silný vietor, náhle búrky, prehánky.
Typický je rýchly nástup zlého počasia, ale aj jeho rýchly odchod.
Oblačnosť: kumulonimby (búrkové oblaky).
2. Teplý front
Teplý vzduch naráža na studený a pomaly sa nad neho nadvihuje.
Výsledok: pozvoľné zhoršovanie počasia, výdatný dážď, ale bez búrok.
Prichádza pomaly, sprevádzaný narastajúcou oblačnosťou.
Oblačnosť: najprv cirry, potom altostratus až po nimbostratus (dážďový oblak).
3. Oklúzny front (záver búrkového systému)
Vzniká, keď studený front „dohoní“ teplý front.
Výsledok: kombinované zrážky, výdatné dažde, môže byť chladno a veterno.
Typický pre vyzreté cyklóny.
4. Stacionárny front
Dve vzduchové masy sa stretávajú, ale ani jedna nemá dosť sily, aby vytlačila druhú.
Výsledok: dlhodobé, mierne, ale vytrvalé zrážky, veterno.
Môže trvať aj niekoľko dní.
Čo sa deje na fronte?
Keď sa vzduchové hmoty stretávajú, dochádza k:
zdvihnutiu teplého vzduchu – ten sa ochladí → vznikajú oblaky a zrážky
zmenám tlaku a vetra
vzniku oblačných systémov a cyklón
Preto atmosférické fronty vždy znamenajú zmenu počasia – niekedy miernu, inokedy prudkú.
Prečo sú fronty dôležité?
Sú základom predpovedí počasia – meteorológovia sledujú ich pohyb cez mapy a satelity.
Prinášajú dážď, ktorý je dôležitý pre pôdu a prírodu.
Sú kľúčovou súčasťou kolobehu vody a energie v atmosfére.
3. BÚRKY
🌩Čo je búrka?
Búrka je silný, rýchly a často nebezpečný jav v atmosfére, pri ktorom sa vyskytujú prudké zmeny počasia – najčastejšie blesky, hromy, silný vietor, lejak, niekedy aj krúpy alebo tornádo.
Je to vlastne výsledok toho, že sa v atmosfére nahromadí energia, ktorá sa potom náhle a dramaticky uvoľní.
—
🌩 Ako búrka vzniká?
Búrky vznikajú, keď sa teplý, vlhký vzduch zdvihne nahor a stretne sa so studeným vzduchom. Vtedy sa vo výške začne vzduch ochladzovať, vodná para kondenzuje a vytvára sa veľký búrkový oblak – tzv. Cumulonimbus.
Tento proces vytvára:
• silné prúdenie vzduchu hore a dole,elektrický náboj, ktorý vedie k bleskom
• náhle ochladenie a zrážky
⚡ Zložky búrky:
1. Blesk a hrom – Blesk je obrovský elektrický výboj medzi oblakmi alebo medzi oblakom a zemou.
Hrom – je zvuk, ktorý vznikne, keď sa vzduch okolo blesku rýchlo rozpína.
2. Zrážky – Pri búrke zvyčajne silno prší, môžu však padať aj krúpy.
3. Vietor – Búrkový vietor môže byť veľmi silný a ničivý, niekedy spôsobí aj veterné smršte.
4. Tornádo (zriedkavo) – extrémny vír, ktorý sa môže vyskytnúť počas silnej búrky.
🌩 Typy búrok:
Izolované búrky – vznikajú z tepla, často v lete, krátko trvajú.
Čelné búrky – vznikajú na rozhraní studeného a teplého frontu, často rozsiahlejšie.
Supercelové búrky – veľmi silné, rotujúce búrky, ktoré môžu vyvolať tornáda.
🌍 Prečo sú búrky dôležité?
Aj keď môžu byť nebezpečné, búrky prirodzene ochladzujú atmosféru, prinášajú dážď, a tým regulujú klímu. V niektorých častiach sveta (napr. v trópoch) sú bežné a potrebné pre udržanie rovnováhy v prírode.
⚠️ Nebezpečenstvá búrok:
Blesky môžu spôsobiť požiare alebo zranenia.
Silný vietor môže poškodiť budovy a stromy.
Krúpy môžu zničiť úrodu alebo autá.
Náhle prívaly dažďa môžu spôsobiť povodne.
V extrémnych prípadoch vznikajú tornáda alebo downbursty (prudké zostupné prúdy vzduchu)..
3.5. MCV (Mesoscale konvekčný vír)
Mesoscale konvekčný vír (MCV) je nízkotlakové centrum vo väčšom búrkovom systéme, často konvektívny systém mezoscale (MCS), ktorý vtiahne vietor do kruhového vzoru alebo víru. Je to v podstate vír s nízkou úrovňou, krátkodobý, ktorý sa môže tvoriť po oslabení alebo rozptýlení MCS.
MCV môžu niekedy vyvolať budúci vývoj búrok a niekedy sú spojené so silnými zrážkami.
Tu je podrobnejší pohľad na MCVS:
Čo to je:
Centrum s nízkym tlakom:
MCV sú v podstate nízkotlakové oblasti, ako sú mini-hurikány, ktoré sa tvoria vo väčších búrkových systémoch.
Vortex:
Okolitý vietor je vtiahnuty do kruhového vzoru okolo stredu nízkotlakovej oblasti.
Vyvolané búrkou:
Často sú výsledkom komplexnej súhry búrok v MCS.
Zvyšná funkcia:
MCV môžu pretrvávať niekoľko dní po oslabení MCS.
Kľúčové vlastnosti a vlastnosti:
Veľkosť:
Sú relatívne malé, s jadrom zvyčajne iba 30 až 60 km široký a hlboký až 5 km.
Umiestnenie:
MCV sa zvyčajne tvoria na stredných úrovniach v atmosfére, ale niekedy môžu vytlačiť povrchové minimá.
Vplyv na počasie:
Môžu produkovať silné zrážky.
Potenciál tropickej búrky/hurikánu:
MCV, ktorý sa presúva do tropických vôd, môže slúžiť ako jadro na vývoj tropickej búrky alebo hurikánu.
Výzvy predpovedania:
Predpovedanie MCV môže byť náročné, pretože v prvom rade vyžadujú predpovedanie tvorby búrok.
Ako sa tvoria:
MCV sa často tvoria v dôsledku latentného zahrievania v MCS, čo môže viesť k cirkulačnému vzoru.
Rozptyl MCS:
Môžu sa tvoriť v dôsledku oslabenia alebo rozptylu MCS .
MCS – Mesoscale Convective System
MSC je ako organizovaný orchester búrkových buniek, ktorý hrá „symfóniu“ v atmosfére. Nejde o jednu búrku, ale o komplex viacerých konvekčných prvkov, ktoré sa správajú ako jeden celok – majú spoločnú cirkuláciu, vývoj a dynamiku.
Trvanie MCS môže byť niekoľko hodín až celý deň, a jeho veľkosť často presahuje stovky kilometrov.
Čo je však menej známe, a čo si nevšimne bežné oko, je vnútorná “inteligencia” MSC:
Energetický transfer nie je iba vertikálny. V MSC sa energiu medzi bunkami často redistribuuje horizontálne. Jedna búrková bunka môže “nakŕmiť” ďalšiu cez zmeny v mezomeradle vlhkosti a veterných šmykov. Toto je dôvod, prečo sa niektoré MSC zdanlivo obnovujú bez vonkajšieho vstupu – interná synergia.
Zónové mikroklímy:
Vnútri MSC vznikajú oblasti, ktoré majú svoje vlastné mikroprúdenia – napr. zóna silného zrážkového ochladenia, ktorá môže na okraji spustiť nový konvektívny vývoj. Tento efekt, nazývaný niekedy „outflow recycling“, je kľúčový pre dlhé trvanie MSC.
Neviditeľné hranice:
MSC sa často pohybuje po tzv. “zvyškových hraniciach” – jemných termických alebo vlhkostných gradientoch, ktoré zostali po predchádzajúcej konvekcii. Tieto hranice nie sú viditeľné na bežných radaroch, ale určujú trajektóriu systému podobne ako koľajnice pre vlak.
Symbiotická interakcia s prostredím:
Niektoré MSC nevznikajú preto, že sú podmienky vhodné – ale vytvárajú si podmienky samy. Ochladia spodnú vrstvu vzduchu, nasávajú vlhkosť z rôznych smerov a „pretvárajú“ lokálnu atmosféru tak, aby bola výhodnejšia pre ich vlastný rozvoj. Je to akoby si stavali vlastnú klímu.
4. Rekordy na Slovensku
Teplotné rekordy:
Najvyššia teplota:
40,3 °C– Hurbanovo, 20. júl 2007
(Ide o najvyššiu oficiálne zaznamenanú teplotu na Slovensku.)
Najnižšia teplota:
-41,0 °C – Vígľaš – Pstruša, 11. február 1929
(Najnižšia zaznamenaná teplota na území Slovenska.)
Zrážky:
Najvyšší ročný úhrn zrážok:
Vyšný Komárnik (Laborecká vrchovina) –
2 358 mm za rok (1974)
Najvyšší denný úhrn zrážok:
Nová Sedlica – 231,0 mm (29. júl 2021)
(Počas extrémne silných búrok a prívalového dažďa.)
Snehová pokrývka:
Najvyššia výška snehovej pokrývky:
Lomnický štít – 470 cm (15. marec 1956)
(Najviac snehu naraz na území SR – vysokohorské prostredie.)
Najviac snehu v nížinách:
Skalité – Serafínov – 250 cm (február 1929)
Vietor:
Najsilnejší náraz vetra:
Lomnický štít – 78,6 m/s (cca 283 km/h) – 2. decembra 1965
(Vysokohorská stanica – extrémne podmienky.)
V posledných rokoch Slovensko zažilo viacero výrazných meteorologických extrémov, ktoré prepisovali historické rekordy. Tieto udalosti sú často spájané s prebiehajúcimi klimatickými zmenami.
Teplotné rekordy
Najteplejšia zima v histórii (2023/2024):
Priemerná teplota zimy dosiahla +2,2 °C, čím prekonala doterajší rekord z rokov 2006/2007 o 0,3 °C.
V Dudinciach nebol zaznamenaný žiaden ľadový deň, čo je extrémne zriedkavé. V Hurbanove vystúpili denné maximá nad +10 °C až 25 dní po sebe, čo je najdlhšia takáto séria od roku 1951.
Extrémne teplý február 2024:
Február bol mimoriadne teplý, s priemernou mesačnou teplotou 9,1 °C v Hurbanove a Bratislave-Mlynskej doline. Na niektorých staniciach dosiahla odchýlka od normálu až 7,3 °C.
Zrážkové rekordy
Vysoké zrážky počas zimy 2023/2024:
Zimné mesiace boli bohaté na zrážky, pričom v Oravskej Lesnej dosiahli 180 % dlhodobého priemeru. Celkový priemer spadnutých zrážok na Slovensku bol 230 mm, čo predstavuje 163 % z dlhodobého priemeru rokov 1901 až 1990.
Septembrové povodne 2024:
Medzi 11. a 18. septembrom priniesol systém nízkeho tlaku menom Boris prívalové dažde, ktoré spôsobili jedny z najhorších povodní za posledných 30 rokov. Niektoré oblasti dostali za 5 dní množstvo zrážok zodpovedajúce trom mesiacom.
Veterné extrémy
Silná víchrica v januári 2024:
Začiatkom januára 2024 sa prehnala Košicami silná víchrica, ktorá spôsobila vyvrátenie a poškodenie viac ako 40 stromov v siedmich mestských častiach.
Komentáre